Monostabilný preklápací obvod je obvod s jedným stabilným stavom a  s jedným nestabilným stavom. V stabilnom stave môže zotrvať neobmedzene dlhú dobu, v nestabilnom stave len určitú prechodnú dobu. Táto prechodná doba závisí od vlastností obvodu a označuje sa ako doba kyvu monostabilného obvodu. Zo stabilného stavu do nestabilného stavu sa obvod dostáva pôsobením krátkeho vonkajšieho impulzu. Z toho vyplýva, že monostabilný preklápací obvod na rozdiel od astabilného preklápacieho obvodu má nielen výstupné svorky, ale aj vstupné svorky, ako to vidno na obrázku nižšie. Pri schéme monostabilného preklápacieho obvodu sú uvedené priebehy významných napätí na jednotlivých tranzistoroch.

    Ako z obrázku vidno, monostabilný preklápací obvod nie je symetrický obvod ako bol astabilný preklápací obvod. Základný rozdiel je v tom, že báza tranzistora T₂ je pripojená cez rezistor R_B2 na kolektor tranzistora T₁ a nie na napájacie napätie +U_CC. Báza tranzistora T₁ je pripojená podobne ako v astabilnom preklápacom obvode cez rezistor R_B1 na napájacie napätie +U_CC. Monostabilný preklápací obvod má vstup, na ktorý sa pripája budiaci zdroj pravouhlého signálu. Z tohoto pravouhlého signálu sa kondenzátorom C_V vytvoria krátke impulzy ( kondenzátor C_V so vstupným odporom tranzistora T₂ tvoria derivačný článok ), ktorými sa potom monostabilný preklápací obvod ovláda – spúšťa.

    Činnosť monostabilného preklápacieho obvodu si začneme všímať od okamihu, keď na obvod pripojíme napájacie napätie +U_CC. Po pripojení napájacieho napätia +U_CC cez rezistor R_B1 tečie prúd I_B1 , ktorý spôsobí úplné otvorenie tranzistora T₁, teda U_KE1 = 0 V. Cez otvorený prechod K–E tranzistora T₁ sa rezistor R_B2 svojou ľavou svorkou ( podľa schémy ) pripojí na elektrickú zem. Tým je zabezpečené, že medzi bázou a emitorom tranzistora T₂ je nulové napätie, čo má za následok úplné uzatvorenie tranzistora T₂ a teda U_KE2 = +U_CC. Pokiaľ je tranzistor T₂ uzatvorený môže sa kondenzátor C₂ nabiť cez rezistor R_K2 na napätie :

    Tento stav sa zmení, ak v čase t₀ privedieme na vstup obvodu spúšťací pravouhlý signál. Tak ako sme už povedali, pri prechode cez kondenzátor C_V sa z tohoto pravouhlého signálu vytvoria krátke impulzy, ako to vidno na obrázku vyššie. V okamihu privedenia kladného impulzu na bázu tranzistora T₂ , tento sa otvorí a pripojí kladnú ( + ) svorku kondenzátora C₂ na elektrickú zem obvodu. Keďže zápornou ( – ) svorkou je kondenzátor C₂ pripojený na bázu tranzistora T₁ , svojím napätím –U_C2 pôsobí ako zdroj záporného predpätia na báze tranzistora T₁ a spôsobí jeho okamžité uzatvorenie. Napätie na kolektore tranzistora T₁ narastie okamžite na napätie blízke +U_CC ( okamžite preto, lebo v obvode kolektora T₁ nie je žiaden kondenzátor ). Pre napätie U_KE1 platí :

Tento stav, tranzistor T₁ uzatvorený a tranzistor T₂ otvorený, bude trvať dovtedy, kým sa kondenzátor C₂ nenabije z napätia –U_C2 na napätie +0,6 V cez rezistor R_B1 z napájacieho napätia +U_CC. Čas t₁, za ktorý sa tak stane, je ovplyvnený časovou konštantou daného obvodu :

t₁ = R_B1.C₂

t₁ = 0,69. R_B1.C₂

Keď sa kondenzátor C₂ nabije na napätia +0,6 V, tranzistor T₁ sa otvorí a uzemní ľavú svorku rezistora R_B2, čím spôsobí okamžité uzatvorenie tranzistora T₂. Napätie na kolektore tranzistora T₂ narastá na napätie + U_CC s časovou konštantou

t₄ = C₂.R_K2

Tým sa obvod dostal do stabilného stavu a zotrvá v ňom až kým sa na báze tranzistora T₂ neobjaví kladný spúšťací impulz.

    Na odvodenie vzťahu pre výpočet času t trvania nestabilného stavu monostabilného preklápacieho obvodu použijeme nasledujúci obrázok.

V čase t_o privedieme na vstup monostabilného preklápacieho obvodu spúšťací impulz  u_vst, čím sa tranzistor T₂ otvorí a pripojí kondenzátor C₂ medzi bázu tranzistora T₁ a elektrickú zem obvodu. V tomto okamihu napätie U_BE1 na báze tranzistora T₁ sa rovná napätiu na kondenzátore C₂ , čo je – U_C2 , čím sa tranzistor T₁ okamžite zatvorí. Toto napätie označíme ako U_BE1z a môžeme písať :

Zároveň na rezistore R_B1 vzniká úbytok napätia ( podľa II. Kirchhoffovho zákona ) :

Toto je aj napätie, ktoré ovplyvňuje proces nabíjania kondenzátora C₂ z napätia – U_C2 na napätie kladné, konkrétne +0,6 V cez rezistor R_B1, pri ktorom sa tranzistor T₁ otvorí. Pre nabíjací prúd i_c môžeme písať :

Pre proces nabíjania kondenzátora C₂ môžeme písať :

( 2.U_CC – U_BE1o ).( 1 – e^{– t/}t ) = U_C2

Nás však zaujíma čas t, za ktorý sa napätie na kondenzátore C₂ zmení z hodnoty – U_C2 na hodnotu U_BE1o, t.j. +0,6 V. Napätie na kondenzátore C₂ sa za tento čas zmení o hodnotu :

Teda pre určenie času t môžeme písať :

( 2.U_CC – U_BE1o ).( 1 – e^{– t/}t ) = U_CC

2.U_CC – U_BE1o – ( 2.U_CC – U_BE1o ).e^{– t/}t = U_CC

– ( 2.U_CC – U_BE1o ).e^{– t/}t = – U_CC + U_BE1o

Z poslednej rovnice vidieť, že ak bude U_CC >> U_BE1o , potom sa rovnica zjednoduší na známy tvar :

t = t.ln2 = t.0,69 = 0,69.R_B1.C₂

pričom ako z rovnice vidno, t je časová konštanta obvodu R_B1, C₂.

    Podobne ako pri astabilnom preklápacom obvode, aj monostabilný preklápací obvod vieme realizovať pomocou rôznych elektronických súčiastok a to či už tranzistormi, logickými integrovanými obvodmi, operačnými zosilňovačmi alebo špeciálnymi integrovanými obvodmi určenými na tento cieľ. Niektoré zapojenia monostabilných preklápacích obvodov sú na nasledujúcich obrázkoch.

    V praktickom zapojení MKO s tranzistormi NPN sa zapája paralelne k rezistoru R_B2 kondenzátor C_k

    Monostabilný preklápací obvod sa používa v automatizačnej a impulzovej technike na časové skrátenie alebo predĺženie trvania vstupných pravouhlých signálov, alebo tiež na časové oneskorenie vstupných impulzných signálov, alebo oneskorenie nábežnej hrany ( čela ) alebo dobežnej hrany ( tyla ) pravouhlého vstupného signálu.