Pre tieto oscilátory je charakteristické, že spätná väzba sa realizuje pomocou transformátora, ktorého jedno vinutie spolu s kondenzátorom vytvára kmitavý ( rezonančný ) obvod. Aby bola splnená fázová podmienka v oscilátore s jedným tranzistorom ( ten otáča fázu napätia o 180° ), tento transformátor zabezpečuje otočenie fázy v spätnoväzobnom bloku o ďalších 180°. Toto je dosiahnuté navinutím cievok transformátora v opačnom zmysle, proti sebe. Frekvenciu vytváraných kmitov vypočítame zo známeho Thomsonovho vzťahu :

    Hlavnými predstaviteľmi tejto skupiny oscilátorov sú Meissnerov oscilátor a od neho odvodený Schnellov oscilátor.

    Ako vidno na obrázkoch, Meissnerov oscilátor má rezonančný obvod LC zapojený v kolektorovom obvode tranzistora T a  väzobnú cievku L_v v jeho bázovom obvode. Schnellov oscilátor má v kolektorovom obvode zapojenú väzobnú cievku L_v a  rezonančný obvod LC v bázovom obvode tranzistora T.

    V nasledujúcej časti si vysvetlíme vznik kmitov v oscilátore s indukčnou väzbou. Na vysvetlenie použijeme modifikované zapojenie Schnellovho oscilátora, ktoré je na obrázku vpravo. Ako z obrázka vidno, spätnoväzobný blok  ß je zložený z transformátora, ktorého primárna cievka L_v je pripojená na výstup zosilňovacieho bloku A  cez väzobný kondenzátor C₂ a sekundárna cievka L_o spolu s kondenzátorom C_o je pripojená na vstup zosilňovacieho bloku A  cez väzobný kondenzátor C₁.
    Zosilňovací blok je tvorený zosilňovačom s tranzistorom T. Na zlepšenie stability polohy pracovného bodu P_o tranzistora je v zosilňovači zavedená záporná prúdová spätná väzba do emitora tranzistora emitorovým rezistorom R_E. Aby tento rezistor neznižoval zosilnenie zosilňovača pre striedavý signál, je premostený kondenzátorom C_E. K stabilite pracovného bodu prispieva aj odporový delič v obvode bázy tranzistora T zložený z rezistorov R_B1 a  R_B2. Tento delič tiež určuje kľudovú polohu pracovného bodu P_o. Filtračný kondenzátor C_f zabraňuje prípadnému šíreniu striedavého signálu napájacou vetvou zosilňovača.

    Celý proces vzniku kmitov v oscilátore si začneme všímať od okamihu pripojenia napájacieho napätia +U_CC k oscilátoru. Po pripojení napájacieho napätia sa nastaví tranzistora T do svojho kľudového pracovného bodu P_o skokom, vplyvom napätia U_B na odporovom deliči R_B1 a  R_B2. Jeho kolektorové napätie U_K narastá. Nárast kolektorového napätia spôsobí vznik nabíjacieho prúdu i₂ kondenzátora C₂ a  vznik magnetického poľa v okolí väzobnej cievky L_v spätnoväzobného transformátora. Tento prúd vytvorí úbytok napätia u₂ na väzobnej cievke L_v, ktoré sa pretransformuje do rezonančnej cievky L_o ako napätie u₁. Keďže nárast kolektorového napätia po pripojení napájania na oscilátor je veľmi rýchly, skokový, aj vznik nabíjacieho prúdu i₂ a napätia u₂ je skokové. Tento napäťový skok je bohatý na kmitočty od najnižších po najvyššie frekvencie. Rezonančný obvod L_o C_o vyberie z tohoto množstva kmitočtov jeden kmitočet s frekvenciu  f_o.
    Napätie u₁ sa z rezonančného obvodu L_o C_o spätnoväzobného transformátora dostáva na bázu tranzistora T s orientáciou polarity a to : mínus pól ( – ) na báze tranzistora T a plus pól ( + ) na elektrickej zemi oscilátora. Toto záporné napätie u₁ sa pripočíta k napätiu U_B na odporovom deliči R_B1, R_B2 a spôsobí jeho pokles, čím sa tranzistor T priviera a jeho kolektorové napätie U_K ďalej narastá a s ním narastá aj nabíjací prúd i₂ kondenzátora C₂. Nárastom prúdu i₂ narastá aj napätie u₂ a v konečnom dôsledku aj napätie u₁, ktoré spôsobí pokles napätia U_B až na hodnotu, pri ktorej sa tranzistora T úplné uzatvorí. Po uzatvorení tranzistora T sa nárast jeho kolektorového napätia U_K zastaví a  nadobúda hodnotu blízku napájaciemu napätiu +U_CC. Zároveň má nabíjací prúd i₂ tendenciu zaniknúť. Proti jeho okamžitému zániku pôsobí indukované napätie u₂´ v cievke L_v ( podľa Lentzovho zákona, vplyvom magnetického poľa cievky L_v ). Toto napätie sa pretransformuje na sekundárnu stranu spätnoväzobného transformátora ako napätie u₁´ a na báze tranzistora T má orientáciu polarity : plus pól ( + ) na báze tranzistora T a mínus pól ( – ) na elektrickej zemi oscilátora. Toto kladné napätie u₁´ spôsobí opätovný nárast napätia U_B na odporovom deliči R_B1, R_B2 ( je prirodzené, že tomu výrazne napomáha aj samotný odporový delič R_B1, R_B2, ktorý sa snaží vždy vrátiť napätia U_B na jeho kľudovú hodnotu ), čím sa tranzistor T pootvorí, jeho kolektorové napätie U_K začne klesať a pootvoreným prechodom K–E tranzistora T začína tiecť vybíjací prúd i₂´ kondenzátora C_2. Tento vybíjací prúd vytvorí v okolí väzobnej cievke L_v nové magnetické pole a na nej úbytok napätia s rovnakou orientáciou ako má napätie u₂´. Čím viac sa tranzistor T otvorí, tým viac narastie vybíjací prúd i₂´, zároveň aj napätie u₂´ s následným nárastom napätia u₁´ na báze tranzistora T. Celý tento proces nárastu prúdu i₂´ a napätí u₂´ a u₁´ sa zastaví v okamihu, keď sa tranzistor T úplne otvorí ( dostane sa do stavu saturácie ). V tom okamihu vybíjací prúd i₂´ začína zanikať. Proti jeho okamžitému zániku pôsobí podľa Lentzovho zákona, vplyvom magnetického poľa cievky L_v, indukované napätie u₂. Toto napätie sa pretransformuje na sekundárnu stranu spätnoväzobného transformátora ako napätie u₁ , ktoré spôsobí uzatváranie tranzistora T. Nárastom jeho kolektorového napätia U_K vzniká nabíjací prúd i₂ kondenzátora C₂, čím sme sa dostali na začiatok vytvárania novej periódy generovaných kmitov.

    V hore uvedenom výklade sme si kvôli lepšiemu pochopeniu procesu vytvárania kmitov zjednodušili situáciu na začiatku vytvárania kmitov, v procese tzv. nasadenia kmitania oscilátora. V reálnom oscilátore sa na výstupe neobjavia kmity okamžite s maximálnou hodnotou amplitúdy, ale ich amplitúda narastá postupne. Čím je kvalita rezonančného obvodu L_oC_o menšia, tým pomalšie narastá amplitúda kmitov.
    Kvôli tomu, aby sa oscilátor bezpečne rozkmital volíme prevod spätnoväzobného transformátora vždy tak, aby súčiniteľ spätnej väzby ß.A_u > 1. Potom po pripojení napájania začnú vznikať kmity a  ich amplitúda sa exponenciálne zväčšuje dovtedy, kým nenastane jej samočinné ustálenie v dôsledku zakrivenia dynamickej prevodovej charakteristiky zosilňovacej súčiastky, čím sa zmenší jej prúdové zosilnenie a v konečnom dôsledku aj jej napäťové zosilnenie. Z tohoto dôvodu klesne súčiniteľ spätnej väzby z pôvodnej hodnoty ß.A_u > 1 na hodnotu ß.A_u = 1. To spôsobí, že amplitúda vytváraných kmitov sa ustáli a ostáva konštantná. Situácia je znázornená na obrázku.