Ako sme už spomenuli vyššie, pomenovanie vzniklo z toho, že indukčná alebo kapacitná vetva rezonančného obvodu v spätnoväzobnom bloku je realizovaná ako napäťový delič a v troch bodoch pripojená k aktívnemu prvku zosilňovacej časti oscilátora. Vznik potrebného fázového posunu o 180° sa dosahuje vhodným spojením reaktančných prvkov, na ktorých sa na každom posunie fáza napätia a prúdu o plus ( + ) alebo mínus ( – ) 90°. Situácia je znázornená na nasledujúcom obrázku.

    Na obrázku a) je nakreslené principiálne zapojenie Colpittsovho oscilátora s naznačenými prúdmi a napätiami v rezonančnom obvode. Na obrázku b) je nakreslený fázorový diagram tohoto obvodu. Princíp činnosti si vysvetlíme pomocou nasledujúcej úvahy. Predstavme si, že kondenzátor C₂ je nabitý a kondenzátor C₁ je vybitý. Kondenzátor C₂ začne dodávať do obvodu prúd i_L, ktorým nabíja kondenzátor C₁. Zároveň týmto prúdom vytvára v okolí cievky L elektromagnetické pole. Napätie u_C2 klesá a napätie u_C1 narastá. Akonáhle sa tieto dve napätia budú rovnať, prúd i_L má tendenciu zaniknúť. Proti jeho zániku pôsobí indukované napätie u_Li na cievke L, ktoré vytvára v obvode prúd i_Li , ktorým sa kondenzátor C₁ nabíja, čím jeho napätie u_C1 naďalej narastá. Napätie u_C2 na kondenzátore C₂ sa stále zmenšuje. Tento proces sa zastaví, keď elektromagnetické pole cievky zanikne. Vtedy sa začne vybíjať kondenzátor C₁ , ktorý vytvorí v obvode prúd i_L’. Tento prúd začne nabíjať kondenzátor C₂ a zároveň vytvorí v okolí cievky nové elektromagnetické pole. V okamihu, keď napätia na kondenzátoroch sa budú rovnať, prúd i_L’ má tendenciu zaniknúť. Vtedy sa indukuje v cievke napätie u_Li’, ktoré dodá do obvodu prúd i_Li’. Týmto prúdom sa kondenzátor C₂ nabije na napätie vyššie ako je na kondenzátore C₁. Keď elektromagnetické pole cievky zanikne, začne sa do obvodu vybíjať kondenzátor C₂, čím sa celý proces výmeny energií medzi kondenzátormi C₂ a  C₁ začína od začiatku.
    Ako z povedaného vyplýva, pri poklese napätia u_C2 na kondenzátore C₂ napätie u_C1 na kondenzátore C₁ narastá a naopak. Teda zmeny týchto napätí sú v protifáze ( vzájomne posunuté o 180° ).

    Predstaviteľmi trojbodových oscilátorov sú Hartleyov oscilátor s napäťovým deličom realizovaným cievkou s odbočkou a  Colpittsov oscilátor s napäťovým deličom realizovaným dvoma kondenzátormi. Ich schémy sú nakreslené napríklad tu.