Do skupiny bistabilných preklápacích obvodov patrí aj Schmittov preklápací obvod. Tento obvod na rozdiel od už spomínaného bistabilného preklápacieho obvodu s dvoma tranzistormi je možné ovládať ( spúšťať ) vstupným signálom ľubovoľného tvaru, ba dokonca aj jednosmerným napätím. Práve preto sa tiež zaraďuje do skupiny tvarovacích obvodov. Ak privedieme na vstup Schmittovho preklápacieho obvodu signál ľubovoľného tvaru, na výstupe dostaneme vždy signál pravouhlého tvaru. Schéma zapojenia s prevodovou charakteristikou obvodu je na nasledujúcom obrázku.

    

    Ide o dvojstupňový, jednosmerne viazaný zosilňovač so zavedenou kladnou spätnou väzbou cez emitorový rezistor R_E. Tento rezistor je spoločný emitorový rezistor pre obidva tranzistory T₁ aj T₂. V tomto obvode je v stabilnom stave tranzistor T₂ otvorený a tranzistor T₁ zatvorený. V prechodnom stave je tranzistor T₂ zatvorený a tranzistor T₁ otvorený. Ovládanie tranzistora T₂ tranzistorom T₁ je realizované cez odporový delič zložený z rezistorov R₁ a  R₂.

Činnosť obvodu je založená na porovnávaní veľkosti vstupného signálu U₁ s veľkosťou referenčného napätia obvodu daného súčtom napätí U_BE1 a  U_RE. Toto referenčné napätie sa v priebehu činnosti Schmittovho preklápacieho obvodu mení. Ako vidno na obrázku, v prípade prechodu obvodu zo stabilného stavu do prechodného stavu má referenčné napätie hodnotu U₁₁, v prípade prechodu obvodu z prechodného stavu do stabilného stavu má referenčné napätie hodnotu U₁₂.   Rozdiel medzi obidvoma referenčnými napätiami U₁₁ a  U₁₂ sa nazýva hysteréza obvodu ( oblasť necitlivosti obvodu na zmeny úrovne vstupného spúšťacieho signálu ). Jej veľkosť je daná hysteréznym napätím U_H :

Dôležitou podmienkou pre správnu činnosť Schmittovho preklápacieho obvodu je, aby bol maximálny kolektorový prúd I_K1 tranzistora T₁ menší ako maximálny kolektorový prúd I_K2 tranzistora T₂. Môžeme teda písať :

    Všimnime si činnosť obvodu od okamihu pripojenia napájacieho napätia +U_CC bez priloženého spúšťacieho napätia U₁. Po pripojení napájania tranzistor T₁ ostáva v zatvorenom stave, pretože na svojej báze nemá priložené žiadne ovládacie napätie U₁. Z tohoto dôvodu potečie prúd I_d cez rezistor R_K1 do odporového deliča R₁, R₂. Na rezistore R₂ tento prúd vytvorí dostatočný úbytok napätia U_R2, ktorý spôsobí otvorenie tranzistora T₂. Tranzistor T₂ sa dostáva do saturácie a medzi jeho kolektorom a emitorom je saturačné napätie U_SAT2. Na výstupe obvodu je napätie U₂ veľkosti :

    Po priložení spúšťacieho napätia U₁ na vstup obvodu sa stabilný stav nezmení, pokiaľ bude platiť, že :

Ak vstupné spúšťacie napätie U₁ dosiahne úroveň referenčného napätia U₁₁, tranzistor T₁ sa mierne pootvorí, čo spôsobí pokles jeho kolektorového napätia U_K1. Pokles tohoto napätia má za následok pokles prúdu I_d odporovým deličom R₁, R₂ a teda aj pokles napätia U_R2 na rezistore R₂, čo spôsobí privretie tranzistora T₂. Privretím tranzistora T₂ klesne aj jeho kolektorový prúd I_K2, čo má za následok pokles napätia U_RE na rezistore R_E. Poklesom napätia U_RE sa zvýši napätie U_BE1 medzi bázou a emitorom tranzistora T₁ ( je dané rozdielom vstupného napätia U₁ a napätia U_RE ), čím sa tranzistor T₁ ešte viac otvára, napätie na jeho kolektore U_K1 ešte viacej klesá, čo spôsobí výraznejšie privretie tranzistora T₂ s výraznejším poklesom prúdu I_K2 a napätia U_RE. Celý tento proces predstavuje uzatvorený cyklus, ktorý prebieha vo vnútri obvodu a ktorého výsledkom je, že napätie U_BE1 medzi bázou a emitorom tranzistora T₁ sa neustále zvyšuje, tranzistor T₁ sa otvára až do stavu saturácie spolu s úplným uzatvorením tranzistora T₂. Na výstupe obvodu je napätie U₂ rovné plnému napájaciemu napätiu +U_CC.

    Popísaný proces prebieha v obvode veľmi rýchlo, lavínovite, v dôsledku silnej kladnej spätnej väzby a je obmedzený hlavne vlastnosťami použitých tranzistorov, najme parazitnou kapacitou medzi bázou a emitorom tranzistora T₂. Preto sa v praktickom zapojení používa urýchľovacia kapacita C_k pripájaná paralelne k rezistoru R₁ v odporovom deliči R₁, R₂ ( zabezpečuje rýchly prenos náboja z kolektora tranzistora T₁ do bázy tranzistora T₂ ).

    Týmto spôsobom sa obvod dostáva do prechodného stavu a zotrvá v ňom dovtedy, kým vstupné spúšťacie napätie U₁ dosiahne úroveň referenčného napätia U₁₂. V okamihu keď U₁ = U₁₂ spustí sa v obvode opačný proces ako sme opísali v predchádzajúcom prípade. Tranzistor T₁ sa mierne privrie, čím na jeho kolektore vzrastie napätie U_K1, čo má za následok zväčšenie prúdu I_d cez delič R₁, R₂ s následným zvýšením úbytku napätia U_R2 na rezistore R₂. Napätie U_R2 mierne pootvorí tranzistor T₂, ktorým začne pretekať malý kolektorový prúd I_K2. Tento prúd I_K2 spôsobí zvýšenie úbytku napätia U_RE na emitorovom rezistore R_E, čo má za následok zmenšenie napätia U_BE1 medzi bázou a emitorom tranzistora T₁. Tým sa tranzistor T₁ ešte viac privrie, napätie U_K1 sa ešte viac zvýši spolu s napätím U_R2, čím sa tranzistor T₂ ešte viac pootvorí a jeho kolektorový prúd I_K2 ďalej narastá. Nárastom prúdu I_K2 ďalej narastá aj napätie U_RE a zároveň napätie U_BE1 klesá, čím sa tranzistor T₁ dostáva až do stavu úplného uzatvorenia s následným úplným otvorením tranzistora T₂. Na výstupe obvodu je napätie U₂ veľkosti :

    Schmittov preklápací obvod pracuje veľmi spoľahlivo. Voľbou rezistorov R₁, R₂, R_K2 a R_E vieme ovplyvňovať veľkosť hysterézy obvodu, ktorá sa však dá meniť len v rozsahu niekoľko desiatok až stoviek mV. Voľbou týchto rezistorov vieme tiež ovplyvňovať citlivosť, rýchlosť a spoľahlivosť obvodu. Ak pomocou týchto rezistorov v stabilnom stave nastavíme pracovný bod tranzistora T₂ do oblasti silnej saturácie, potom vlastnosti obvodu nebudú tak závislé na parametroch použitých tranzistorov. Ak pracovný bod tranzistora T₂ nastavíme týmito rezistormi na hranicu oblasti saturácie, obvod bude citlivejší na zmeny vstupného napätia ( hysteréza bude malá ), rýchlejší, avšak viac závislý na parametroch použitých tranzistorov.