Pre písomné a grafické zhrnutie výsledkov laboratórnych meraní sa v praxi používa niekoľko ustálených foriem meracích elaborátov (pre každé priemyselné odvetvie sú stanovené štátnymi normami.) Najjednoduchším z nich je "Merací protokol" a najrozsiahlejší je "Správa o úlohe". Presná úprava a obsah meracích elaborátov sa riadi obvykle zvyklosťami tej organizácie, v rámci ktorej sa meranie realizuje a normami, ktoré pre dané odvetvie platia.

       V školských laboratóriách sa ustálila forma meracieho elaborátu, ktorý vyhovuje jak pedagogickým zámerom, tak technickým zvyklostiam používaným v praxi. Je to "Protokol z merania", ktorý je kompromisnou modifikáciou "Správy o úlohe" a "Meracieho protokolu".


Pokyny pre spracovanie Protokolu z merania

       Žiak si stiahne z Internetu predspracovaný Protokol z merania, v ktorom je obsiahnutá daná úloha, schéma zapojenia, teoretický rozbor s grafmi prevzatými z teórie, nevyplnené tabuľky, základné vzťahy pre výpočet fyzikálnych veličín z nameraných hodnôt.

       Do takto stiahnutých predspracovaných protokolov žiak doplní časti, ktoré sú v zozname nižšie podčiarknuté a ich popis je napísaný tučnou kurzívou.


Protokol z merania obsahuje tieto časti :

  1) Poradové číslo a názov merania.

  2)

Meraný objekt - popíše sa slovne aj s označením, ktoré ho bližšie špecifikuje (napr. "Meranie na výkonovom zosilňovači MBA 810"), poprípade sa napíše typ súčiastky, ktorej vlastnosti sa premeriavajú aj s medznými hodnotami odpísanými z katalógu.

  3)

Schému zapojenia - značky sú kreslené podľa STN. Pokiaľ sa meria zložitejší elektronický obvod a charakter meracej metódy to dovolí, použije sa bloková schéma.

  4)

Súpis prístrojov - uvádza sa každý merací prístroj a zariadenia použité pri meraní. Prvé písmeno je skrátený symbol označeného prístroja resp. zariadenia v schéme zapojenia, po ňom nasleduje názov prístroja, jeho typové označenie a evidenčné číslo pridelené školou. Do zoznamu použitých prístrojov nepatrí meraný objekt !

  5) Daná úloha - definuje, ktoré parametre sa majú merať na hodine merania a akými metódami sa majú merať.

  6)

Teoretický rozbor - obsahuje stručný popis úlohy z teoretického hľadiska, ktorý bol predmetom výkladu v teoretických predmetoch. Obsahuje najpodstatnejšie zapojenie elektrického obvodu, obvodové veličiny, stručný slovný popis, obecné vzťahy a grafy. Žiak si jeho rozsah môže doplniť.

  7)

Postup merania - stručne a výstižne sa popíše spôsob nastavovania nezávislej veličiny, intervaly v akých sa nastavuje, jej hranice, spôsob a z ktorých prístrojov sa odčítavajú závislé veličiny. Uvedie sa tiež, akým spôsobom boli namerané hodnoty ďalej spracované. Žiak určí, ktoré hodnoty sa dosiahnu výpočtom.

  8)

Tabuľky - kreslime ich podľa uvedeného vzoru. Do prvého stĺpca tabuľky zapisujeme poradové číslo merania, do druhého nezávisle premennú veličinu, ktorú nastavujeme po dohodnutých krokoch. Do ďalších stĺpcov zapisujeme závisle premenné veličiny a vypočítané veličiny. Bunky tabuľky vyplní žiak podľa výsledkov merania.
       Namerané veličiny od vypočítaných hodnôt oddeľujeme dvojitou čiarou. Nad hlavičku tabuľky píšeme jej názov a najdôležitejšie konštanty. Z názvu tabuľky musí byť jednoznačne zrejmé, aké závislosti v tabuľke sledujeme a pre aký meraný objekt. Nápisy sa píšu technickým písmom tušom, raster tabuľky tušom.

  9)

Vzorový výpočet - vykoná sa vzorový výpočet pre jeden riadok tabuľky, ak ide o rozdielové, diferenciálne veličiny, uvedú sa riadky, z ktorých sa preberajú max. a min. hodnoty. Uvedie sa obecný vzťah s jednotkami, vzťah s dosadenými hodnotami spolu s výsledkom. V tomto bode, pokiaľ je to potrebné pre porovnanie, žiak vypíše z katalógu medzné hodnoty meraného objektu. Zápis vzorcov v tvare zlomku sa robí štandardným spôsobom používaným v matematike:

    [-]

  10)

Grafy - sa vyhotovujú na milimetrovom alebo semilogaritmickom papieri tušom. Každý graf vybratý z Laboratórneho protokolu musí byť po informatívnej stránke úplne sebestačný, to znamená, že musí byť označený výstižným názvom (obvykle zhodným s názvom tabuľky alebo jej časti, z ktorej je vyhotovovaný), musí mať označené osi šípkami a veličinami s jednotkami, vhodne volené mierky, číselné hodnoty sú umiestnené pod značkami na osi. Pri charakteristikách sa uvedú všetky konštanty, ktoré boli použité pri meraní. Ak je v grafe zakreslených viac priebehov určitej závislosti, je v grafe jednoznačne určené pre aké podmienky ten ktorý priebeh platí. Súradnice bodov z tabuľky sa do grafu vyznačujú dvoma na seba kolmými čiarkami dĺžky cca 2mm. Grafy sa popisujú technickým písmom.

  11)

Vyhodnotenie merania - obsahuje skutočne zistené vlastnosti meraného objektu. Žiak odpovedá na čiastkové úlohy zadané v Danej úlohe na začiatku protokolu. Porovnáva namerané výsledky zaznamenané do tabuliek, namerané aj vypočítané, a tiež priebehy zakreslené do grafov s predpokladanými teoretickými vlastnosťami, s ktorými uvažoval v teoretickom rozbore. Vykoná sa vysvetlenie a zhodnotenie vzniknutých odchýliek. Zhodnotí sa vplyv použitej meracej metódy na výsledky, presnosť merania, resp. vplyv presnosti meracích prístrojov na tieto výsledky.



Na druhú stranu každého listu aj grafov sa napíše čitateľne meno žiaka, ktorý protokol vypracoval !

Indexy v zápise obvodových veličín v grafoch, tabuľkách a v texte musia byť písané podľa platnej normy !!    [U1, I2, UKE, IK ..]

V 3. a 4. ročníku sa textová časť Protokolov z merania vyhotovuje v textovom editore Word na PC, grafy sa vyhotovujú len ručne.





Schválené na zasadnutí PK 31. 08. 2011


Pre potreby výučby spracoval  Ing. Alexander Žatkovič