Bezdrôtový prenos správ je založený na fyzikálnom jave, že energia sa môže šíriť priestorom vo forme rýchlo sa meniaceho elektromagnetického poľa. Elektromagnetické pole je forma hmoty vyvolaná pohybom elektrických nábojov. Elektromagnetické pole má podobne ako akákoľvek látka hmotnosť, energiu, hybnosť a moment hybnosti. Má súčasne vlnový aj korpuskulárny (časticový) charakter. Pri rýchlych periodických zmenách elektrického alebo magnetického poľa vniká vzájomná podmienenosť týchto dvoch polí.
Elektromagnetické pole vzniká v okolí vysielacích antén, ktoré sú budené striedavými vysokofrekvenčnými prúdmi. Ak sa elektromagnetické pole šíri konečnou rýchlosťou, hovoríme o elektromagnetickom vlnení. Elektromagnetické pole má zložku elektrickú a magnetickú. Zložky reprezentované vektorom intenzity elektrického poľa E a vektorom intenzity magnetického poľa H ležia v rovine vlnenia a sú navzájom kolmé a obidve zložky sú zároveň kolmé aj na smer šírenia elektromagnetickej vlny.
Elektromagnetická vlna sa
šíri z vysielača v tvare guľových vlnoplôch. V dostatočnej vzdialenosti od
vysielača môžeme zjednodušene považovať časť guľovej vlnoplochy za rovinu. Potom
hovoríme o rovinnej elektromagnetickej vlne.
Pohyb rovinnej elektromagnetickej vlny v homogénnom ideálnom dielektriku
(vákuum) (obr. 2.a) možno definovať :
- | amplitúda vektora E a H ostáva počas šírenia konštantná |
- | vlnový odpor (charakteristická impedancia) ako pomer amplitúd E a H je konštantný a pre vákuum má hodnotu : |
- | rýchlosť šírenia je konštantná co = 3.108 m/s |
- | elektrická zložka je vo fáze s magnetickou zložkou (nie je medzi nimi žiaden fázový posun) |
V reálnom nehomogénnom prostredí (obr. 2.b) dochádza k exponenciálnemu zmenšovaniu amplitúdy vektorov E a H. Elektrická zložka nie je vo fáze s magnetickou zložkou ( je medzi nimi fázový posun j ) a vlnový odpor nie je konštantný.
Obr. 2. Zložky elektromagnetického poľa v ideálnom (a) a reálnom (b) prostredí |
Medzi ďalšie vlastnosti,
ktoré charakterizujú elektromagnetické pole, patrí spôsob jeho šírenia v
priestore. Ako sme už vyššie spomenuli, elektromagnetické pole sa šíri z
vysielaích antén. Tento proces sa môže diať trojakým spôsobom :
-
povrchovou vlnou - pri šírení kopíruje zemský povrch
-
ionosférickou priestorovou vlnou - šíri sa nad zemským povrchom odrazmi
od ionosférických vrstiev
- priamou priestorovou vlnou - šíri
sa priamo, bez väčších ohybov a preniká cez všetky ionosfŕické vrstvy
Ďalšou veľmi dôležitou a významnou vlastnosťou elektromagnetického poľa je tzv. Vlnová dĺžka l - je to vzdialenosť medzi dvoma miestami v priestore, kde má elektromagnetické pole rovnakú fázu. Je priamo úmerná rýchlosti šírenia c elektromagnetickej vlny a perióde prúdu T , ktorý vyvolal elektromagnetické pole :
Názov | Označenie | Vlnová dĺžka | Frekvencia |
miriametrové vlny | (VLF) | 100 - 10 km | 3 - 30 kHz |
kilometrové vlny | DV (LF) | 10 - 1 km | 30 - 300 kHz |
hektometrové vlny | SV (MF) | 1 - 0,1 km | 300 kHz - 3 MHz |
dekametrové vlny | KV (HF) | 100 - 10 m | 3 - 30 MHz |
metrové vlny | VKV (VHF) | 10 - 1 m | 30 - 300 MHz |
decimetrové vlny | UKV (UHF) | 1 - 0,1 m | 300 MHz - 3 GHz |
centimetrové vlny | (SHF) | 10 - 1 cm | 3 - 30 GHz |
milimetrové vlny | (EHF) | 10 - 1 mm | 30 - 300 GHz |
Aby bolo možné určíť orientáciu jednotlivých zložiek E a H elektromagnetickej vlny, zaviedol sa pojem "Polarizácia elektromagnetickej vlny". Polarizácia súvisí s orientáciou vektora E vzhľadom na zemský povrch. Ak postupuje vektor intenzity elektrického poľa E stále v rovine kolmej na zemský povrch, ide o vertikálnu polarizáciu, ak je vektor E rovnobežný so zemským povrchom, ide o horizontálnu polarizáciu. |
Vlastnosti
elektromagnetického poľa výrazným spôsobom ovplyvňuje aj prostredie, ktorým sa
toto elektromagnetické pole šíri. Pôsobením slnečného a kozmického žiarenia sa
narúša elektrická neutralita atmosféry a dochádza k ionizácii, čím sa mení
koncentrácia elektrónov v atmosfére. Ionizovanú časť atmosféry nazývame ionosféra. Ionosféra sa nachádza vo výške
asi 60 až 600 km nad zemským povrchom. Existuje viac vrstiev ionosféry ( D,
E, F1, F2 ),
ktoré sa nachádzajú v určitých výškach, pričom vyššie vrstvy majú väčší počet
ionizovaných častíc na cm3 a nižšiu permitivitu. Táto zmena
permitivity je spojito závislá od výšky a preto sa elektromagnetické vlny šíria
krivočiaro. Existuje určitá kritická ( najvyššia ) frekvencia, pri ktorej sa
ešte odráža elektromagnetická vlna vstupujúca kolmo do ionosféry. Závislosť
medzi kritickou frekvenciou a koncentráciou elektrónou v ionosfére v takomto
prípade je daná vzťahom :
Obr. 4. Vrstvy ionosféry a ich
vlastnosti. P - povrchová, PP - priama priestorová, IP - ionosférická priestorová |
Elektromagnetické vlny sa šíria rôznym spôsobom:
- | kilometrové čiže dlhé vlny DV sa šíria hlavne prízemnou ( povrchovou ) vlnou zásluhou difrakcie na nerovnostiach zemského povrchu. |
- | hektometrové vlny čiže stredné vlny SV (MF) sa odrážajú hlavne od vrstvy E. |
- | dekametrové čiže krátke vlny KV sa skoro vôbec nešíria prízemnou vlnou, ale sa takmer bez tlmenia odrážajú od ionosféry |
- | metrové vlny čiže veľmi krátke vlny VKV sa šíria iba priamou priestorovou vlnou, pretože odraz od ionosféry nie je možný, keďže prenikajú ionosférou. Je preto potrebná priama viditeľnosť medzi vysielačom a prijímačom. |
Správy a signály | Rozdelenie a vlastností antén |