Obr. 17
Pri trojvodičovej sústave, ktorá je ľubovoľne zaťažená, ale vždy o nej platí, že je vyvážená, možno merať jalový výkon dvoma wattmetrami podľa obr. 17 a).
Otočenie vektora výkonu o 90° dostaneme jalový výkon ako reálnu časť.
Wattmetre merajú reálnu časť v zátvorke, teda :
Pre funkciu wattmetrov je dôležité, čo táto reálna časť obsahuje
Zo vzťahu vidieť, že zapojenie vyhovuje pre fázový posun iba v určitom rozsahu. Ak ide wattmeter do záporných hodnôt, treba prúdovú alebo napäťovú cievku prepólovať a brať so záporným znamienkom. Uvedené zapojenie na obr. 17 pri súmernej záťaži má kladnú výchylku, ak charakter je induktívny a j = 30° - 90°. Pri činnom zaťažení a súmernej záťaži majú wattmetre rovnakú výchylky, ale opačného znamienka, Q = 0. Z vektorového diagramu vidieť, že treba vytvoriť umelú nulu a tak pre odpory v napäťovom obvode wattmetra musí platiť :
Na doplnenie spôsobov merania jalového výkonu možno dodať, že pre súmerné zaťaženie trojvodičovej sústavy sa hodí aj dvojwattmetová metóda ( Áronova ), pokiaľ fázový posun nie je veľmi veľký, lebo presnosť merania je potom malá. Pri meraní jalového výkonu činnými wattmetrami porušujeme zásadu, ktorá hovorí, že wattmeter sa má pripájať do obvodu tak, aby medzi prúdovou a napäťovou cievkou nebol žiaden potenciálny rozdiel. Pri zapojeniach pre meranie jalového výkonu dosahuje rozdiel napätia medzi prúdovou a napäťovou cievkou až združené napätie. Tomuto sa môžeme vyhnúť použitím prúdového a napäťového meniča a ich prepojenia na sekundárnej strane alebo ak meriame priamo, musíme použiť prístroje ferodynamické, kde vplyv sily elektrického poľa je oproti momentu systému menší a izolácia je lepšia.