Pre ilustráciu a porovnanie základnej vlastnosti a to závislosti výstupného napätia U0 od odoberanej strednej hodnoty prúdu IZ zo zdroja záťažou RZ slúži nasledovný graf.

        Ako z grafov vidno, usmerňovače bez kondenzátora majú závislosť  U0 = f ( IZ )  lineárnu. Obe priamky,   charakteristika 1) a 3),  sú rovnobežné. Ide tu vlastne o zaťažovacie priamky zdrojov bez vyhladzovacieho kondenzátora, ktorých rovnice sme si napísali v zodpovedajúcich podtémach. Zaťažovacie priamky pretínajú osi súradnej sústavy v bodoch a to y-ovú v bode maximálneho napätia U0max pre daný typ usmerňovača, keď tento nie je zaťažený rezistorom RZ a x-ovú v bode maximálneho ( skratového) prúdu Ik pre daný typ usmerňovača, keď je výstup ( svorky 3-3' ) skratovaný .
        Na predloženom grafe si tiež môžeme všimnúť, že usmerňovače s kondenzátorom majú závislosť  U0 = f ( IZ )  nelineárnu  ( charakteristika 2) a 4)).  U oboch typov usmerňovačov s kondenzátorom v stave naprázdno, t.j. keď nie sú zaťažené rezistorom RZ, ich výstupné napätia dosahujú maximálnu hodnotu sekundárneho napätia, teda U2max. Po pripojení záťaže RZ sa zvyšuje stredná hodnota prúdu IZ a zároveň napätie U0 na výstpných svorkách 3-3' nelineárne klesá. Pokles výstupného napätia u jednocestného usmerňovača s kondenzátorom   ( krivka 2))  je rýchlejší ako u dvojcestného usmerňovača s kondenzátorom ( krivka 4).      Ich charakteristiky sa v bode skratového prúdu Ik ( na osi x-ovej )  spoja s charakteristikami zodpovedajúcich typov usmerňovačov bez kondenzátora, t.j. jednocestného alebo dvojcestného .
        Aj napriek tomu, že sme si už podobné vzťahy definovali, pre úplnosť uvediem ešte dva vzťahy pre výpočet vyhlaďovacieho kondenzátora použitého v usmerňovači. Sú to približné vzťahy, odvodené viac z praxe ako matematickými postupmi. V praxi sa však veľmi často používajú pre určenie minimálnej hodnoty potrebnej veľkosti kapacity použitého kondenzátora v usmerňovači.
Teda  minimálna veľkosť kapacity kondenzátora C musí byť pre usmerňovač :

       Na záver ešte je potrebné zdôrazniť, že z hľadiska tvrdosti zdroja je najvýhodnejší zdroj so súmerným sekundárnym vinutím , pretože ide o dvojcestné usmernenie napätia a prúdu, ale na rozdiel od mostíkového zapojenia usmerňovača, má menší fázový odpor Rf, pretože sa používa v jednej ceste usmerňovača len jedna usmerňovacia dióda, kdežto u mostíkového usmerňovača sú v jednej ceste usmerňovača použité dve usmerňovacie diódy.