Stabilizátory napätia so spätnou väzbou majú väčší činiteľ stabilizácie K_SUU aj K_SUR  a menší vnútorný odpor ako parametrické stabilizátory. Navyšše umožňujú regulovať výstupné stabilizované napätie. Energetická účinnosť však s narastajúcim rozdielom vstupného napätia U₁  a výstupného napätia U₂  klesá. Pri veľkom odoberanom prúde I₂  vznikajú veľké energetické straty, ktoré sa premieňajú v regulačnom tranzistore T₁  na teplo, ktoré je potrebné odvádzať chladením tranzistora.  Ďalšími veľkými výhodami týchto spojitých regulátorov napätia je veľmi rýchla odozva na zmenu vstupného napätia U₁  alebo zmenu odporu záťaže R_Z  a pri správnom návrhu a konštrukcii nie sú zdrojom skoro žiadnych rušivých signálov.

       Hlavnými súčasťami stabilizátora je regulačná súčiastka, zdroj referenčného napätia, snímač odchýlky a rozdielový zosilňovač. Pri činnosti stabilizátora je regulačná súčiastka ovládaná zosilneným napätím z rozdielového zosilňovača, ktoré vzniká v dôsledku odchýlky výstupného napätia U₂ od referančného napätia. Bloková schéma zapojenia stabilizátora ja na nasledujúcom obrázku.

       Skutočné zapojenie jednoduchého spätnoväzobného stabilizátora napätia so spätnou väzbou, zloženého z diskrétnych súčiastok je v poradí na druhom obrázku. Na tomto obrázku je zakreslený aj časový priebeh výstupného napätia U₂ (5V) s časovými okamihmi t₁ a t₂, kedy dochádza k zmene vstupného napätia U₁.

       Tranzisor T₁ je regulačný tranzistor. Pri tomto tranzistore je naznačený jeho vnútorný dynamický odpor  r_KE1 prechodu K-E. Zdroj referenčného napätia predstavuje Zenerová dióda, ktorá s rezistorom R_S tvorí parametrický stabilizátor napätia, napájaný výstupným napätím U₂ stabilizátora. Odchýlka napätia U₂ sa sníma potenciometrom Pot a zosilňuje v rozdielovom zosilňovači, ktorý tvorí tranzistor T₂ s pracovným rezistorom R_d. Zaťažovací rezistor stabilizátora je R_Z.

       Na obrázku sú zároveň zapísané obvodové veličiny a obvodové prvky (súčiastky), ktorých hodnotu budeme pre potreby vysvetlenia činnosti stabilizátora považovať za konštantné (v praxi tomu tak nie je!)  Sú označené výkričníkom!  Zároveň sú na obrázku zapísané aj rovnice pre výpočet jednotlivých obvodových veličín, ktoré pre činnosť stabilizátora majú dôležitý význam.

       Majme stabilizátor, na výstupe ktorého máme napätie 5V. Nech v čase t₁ nastane pokles vstupného napätia U₁, následkom čoho nastane pokles aj výstupného napätia U₂, ako vyplýva z rovnice (4). Treba si na tomto mieste uvedomiť, že v čase t₁ sa síce U₁ zmení, ale dynamický odpor r_KE1 prechodu K-E tranzistora T₁ zatiaľ nemá dôvod meniť svoju hodnotu. Teda v rovnici (4) sa v čase t₁ mení len napätie U₁.
       Zmenšením napätia U₂ sa na odbočke potenciometra Pot zmenší aj napätie U_P, čo je zjavné z rovnice (3) na obrázku. Z rovnice (2) vyplýva, že poklesom napätia U_P musí poklesnúť aj napätie bázy U_BE2 tranzistora T₂, čo spôsobí privretie tranzistora a následne pokles jeho kolektorového prúdu I_K2. Ako z rovnice (1) vyplýva, pokles prúdu I_K2 spôsobí nárast prúdu bázy I_B1 tranzistora T₁. Nárast prúdu I_B1 spôsobí priotvorenie tranzistora T₁ a zmenšenie jeho dynamického odporu r_KE1 prechodu K-E do tej miery, aby prúd I₂ vzrástol natoľko, aby platila rovnica : I₂ × R_Z = U₂ = košt.  a teda aj rovnica (4).
       Tento celý proses vyregulovania zmeny výstupného napätia U₂ pri zmene vstupného napätia U₁ regulačným obvodom (Pot, T₂ a T₁) trvá úrčitý čas označený na obrázku ako Dt. Čím je tento čas kratší, tým je stabilizátor kvalitnejší.

       Ak teraz v čase t₂ nastane nárast vstupného napätia U₁, proces v obvode bude podobný, len zmeny obvodových veličín budú mať opačný smer. Teda, ak sa U₁ zväčší, zväčší sa v danom okamihu aj U₂, následne cez delič napätia na potenciometri Pot sa zväčší aj U_P a následne aj U_BE2 /rovnica (2)/. To má za následok priotvorenie tranzistor T₂ a nárast jeho kolektorového prúdu I_K2. Nárast I_K2 spôsobí zmenšenie prúdu I_B1 /rovnica (1)/, čím sa tranzistor T₁ privrie, jeho dynamický odpor r_KE1 sa zväčší a to do takej miery, aby prúd I₂, ktorý prechádza tranzistorom T₁ vytvoril na záťaži R_Z opäť požadované napätie U₂ a platila opäť rovnica (4).
     Regulačný tranzistor T₁ takto zabraňuje zmenám výstupného napätia U₂ stabilizátora pri zmenách vstupného napätia U₁.   Tento popísaný proces sa uskutočňuje v obvode stabilizátora aj vtedy, keď síce vstupné napätie U₁ sa nemení, ale mení sa veľkosť zaťažovacieho odporu rezistora R_Z na výstupe stabilizátora.

       Veľkosť výstupného napätia možno v určitom rozsahu nastavovať potenciometrom Pot. Činiteľ stabilizácie spätnoväzobných stabilizátorov je priamo úmerný napäťovému zosilneniu A_U rozdielového zosilňovača a deliacemu pomeru deliča r₁ a r₂ potenciometra Pot. Približne platí :

       V bežných prípadoch je hodnota činiteľa stabilizácie K_SUU niekoľko stoviek. Stabilizátor zmenšuje aj kolísanie výstupného napätia, zapríčinené zmenami zaťažovacieho prúdu, teda zmenami záťaže. Vnútorný (výstupný) odpor stabilizátora je nepriamo úmerný zosilneniu rozdielového zosilňovača a má hodnotu niekoľko stotín ohmu.

       Na dosiahnutie čo najväčšieho činiteľa stabilizácie a čo najmenšiehov výstupného odporu stabilizátora sa s výhodou využívajú vo funkcii rozdielových zosilňovačov operačné zosilňovače s veľkým ziskom. Typycké zapojenie je na nasledujúcom obrázku.

       Regulačný tranzistor T₁ a operačný zosilňovač OZ pracujú celkom analogicky ako v stabilizátore zapojenom pomocou čisto diskrétnych súčiastok, ktorý bol uvedený vyššie. Tranzistor T₂ tvorí prúdovú poistku, ktorá chráni výkonový tranzistor T₁ a operačný zosilňovač pred zničením pri zvýšení zaťažovacieho prúdu nad dovolenú hranicu. Pri normálnej činnosti je úbytok napätia na rezistore R₀ tak malý, že T₂ je uzatvorený a neovplyvňuje činnosť stabilizátora. Akonáhle sa prúd na výstupe stabilizátora začne zvyšovať a chcel by prekročiť dovolenú hodnotu, úbytok napätia na R₀ sa zvýši natoľko, že sa tranzistor T₂ priotvorí, prechod K-E sa stane vodivým a tým na jeho kolektore a teda aj na báze tranzistor T₁ klesne napätie, regulačný tranzistor T₁ sa čiastočne uzavrie a obmedzí výstupný prúd I₂. Po odľahčení stabilizátora opäť poklesne napätie na rezistore R₀, tranzistor T₂ sa uzavrie a obvod sa vráti do pôvodného stavu. Výpočet veľkosti odporu rezistora R₀ pre požadovaný maximálny prúd I₂  je na obrázku vyššie.  Na opísaných princípoch precujú aj monolitické integravané stabilizátory napätia, ktorých je v súčasnosti veľmi veľké množstvo a to na rôzne výstupné napätia

       Na záver je potrebné ešte spomenúť, že spätnoväzobným stabilizátorom sa hovorí tiež, že sú to stabilizátory riadené z výstupu, lebo regulačný tranzistor T₁, teda jeho dynamický odpor  r_KE1  je ovládaný zmenami výstupného napätia U₂.  Z hľadiska spôsobu riadenia regulačného tranzistora T₁  im tiež hovoríme stabilizátory so spojitou reguláciou  alebo lineárne stabilizátory.