Časové  selektory

    Časové selektory sú obvody, na výstupe ktorých sa objaví impulz len vtedy, ak dĺžka trvania vstupného impulzu spĺňa predpísané časové kritérium. Úlohou časových selektorov je teda výber ( rozlíšenie ) impulzov podľa ich dĺžky, teda ich časového trvania. Vo všeobecnosti pre časové selektory platí, že vstupné signály sa pred vstupom do časového selektora upravujú tak, aby mali rovnakú amplitúdu niektorým už vyššie spomínaným obmedzovačom amplitúdy. Vo funkcii časových selektorov môžeme použiť napríklad integračný alebo derivačný článok, alebo nejaký iný, na daný účel špeciálne vyhotovený obvod. Je pravdou, že aj zložitejšie obvody využívajú vlastnosti integračného alebo derivačného článku, ale pomocou nich vieme jednoznačnejšie vyhodnotiť zhodnosť dĺžky časového trvania impulzu s nami zvolenou referenčnou úrovňou. Na rozdiel od amplitúdových a  frekvenčných selektorov, kde sa zodpovedajúci parameter signálu, amplitúda alebo frekvencia vyhodnocoval priamo, v časových selektoroch sa informácia o dĺžke trvania impulzu vyhodnocuje nepriamo. V časových selektoroch sa informácia o dĺžke trvania impulzu najprv pretransformuje ( premení ) na zodpovedajúcu napäťovú úroveň pomocou integračného článku a  až veľkosť tejto napäťovej úrovne sa v amplitúdovom selektore vyhodnocuje a  porovnáva s určitou prahovou ( referenčnou ) úrovňou U_P.

Činnosť časového selektora si vysvetlíme na jednoduchom časovom selektore, ktorý je zobrazený na nasledujúcom obrázku aj so zodpovedajúcimi priebehmi v jednotlivých bodoch.

    Na vstup selektora sa privádzajú impulzy rôznej šírky a amplitúdy u₁. Na vstupe v obmedzovači so zenerovou diódou sa týmto impulzom upraví amplitúda na rovnakú úroveň u₂ ( obmedzovač môže byť použitý ľubovoľný pasívny alebo aktívny.) Impulzy z výstupu obmedzovača postupujú do prevodníka šírka impulzu / napätie zloženého z kondenzátora C₁ , rezistora R₂ a diódy D. Na výstupe prevodníka dostávame napätie u₃. Veľkosť tohto napätia závisí od šírky impulzu, ktorý sa nachádza práve na vstupe prevodníka. Prevodník je vlastne integračný článok, v ktorom sa cez rezistor R₂ nabíja kondenzátor C₁ počas doby trvania impulzu na vstupe prevodníka. Dióda D slúži na okamžité vybitie kondenzátora C₁ po doznení impulzu na vstupe ( po poklese napätia u₂ na nulovú hodnotu.)

    Napätie u₃ sa v amplitúdovom selektore tvorenom tranzistorom T porovnáva s referenčným napätím -U_P ( jeho absolútnou hodnotou | -U_P |.) Akonáhle napätie u₃ bude väčšie ako absolútna hodnota referenčného napätie | -U_P |, tranzistor T sa začne prizatvárať a napätie u₄ na jeho emitore sa začne zväčšovať. Zmena tohto napätia nie je skoková ale kopíruje zmeny napätia u₃ na výstupe prevodníka šírka impulzu / napätie a preto toto napätie nie je vhodné na ďalšie spracovanie napríklad v číslicovej technike. Preto sa za amplitúdový selektor, na jeho výstup pripája obvod, ktorý už z malej zmeny napätia u₄ vytvorí impulz so strmými nábežnými a dobežnými hranami vhodný pre spracovanie v číslicovej technike ( napätie u₅.) Túto funkciu spĺňa napríklad Schmittov preklápací obvod – SKO.