Podobne, ako sme už spomenuli pri admitančnom náhradnom obvode, ak zosilňovacia súčiastka pracuje v obvode, v ktorom vplyvom prechádzajúceho signálu vznikajú len malé zmeny obvodových veličín, môžeme celý obvod považovať za lineárny. Obvod potom môžeme riešiť matematickými metódami za použitia Nortonovej a Theveninovej vety, Kirchhoffových zákonov, metódy slučkových prúdov, uzlových napätí a pod. Aby sme mohli použiť vhodnú metódu, musíme zosilňovaciu súčiastku nahradiť náhradným obvodom, ktorý platí pre hybridnú náhradu. Nakreslíme ho z linearizovaných hybridných rovníc:

       Z prvej rovnice vyplýva, že vstupné napätie  u₁  sa skladá z úbytku napätia na vstupnom odpore  h₁₁,  ktorý je vytvorený pretekajúcim prúdom  i₁  a napätia, ktoré je dodávané zo zdroja  h₁₂.u₂.  Tento zdroj je potrebné nahradiť takou súčiastkou, cez ktorú prúd  i₁  preteká a vnútorný odpor súčiastky je nulový. Tejto požiadavke vyhovuje ideálny zdroj napätia označený  h₁₂.u₂.  Podobnou úvahou nakreslíme aj druhú rovnicu výstupného obvodu súčiastky.

Obr. 5. Hybridná náhrada dvojbrány

       Všeobecný tvar linearizovaných rovníc pri hybridnej náhrade dvojbrány, podobne ako pri admitančnej náhrade, vieme upraviť pre jednotlivé zapojenia tranzistora so spoločným emitorom (SE), so spoločným kolektorom (SK), so spoločnou bázou (SB).  Tieto rovnice majú nasledovné tvary:

       Ako už bolo povedané pri admitančnej náhradnej schéme tranzistora pre parametra  y,  podobne rovnaké parametre  h  môžu mať v jednotlivých zapojeniach odlišnú veľkosť a znamienko. Podobne existujú vzťahy na prepočet parametrov  h  medzi jednotlivými zapojeniami  SE, SK, SB.

       Záverom ešte spomenieme, že podobne ako pri admitančnej náhrade tranzistora, tak aj pri hybridnej náhrade tranzistora, v ich statických charakteristikách, môžeme v jednotlivých bodoch statických charakteristík určiť dynamické admitančné alebo hybridné parametre pomocou dotyčníc k charakteristikám.

Hybridná náhrada dvojbrány