je daný pomerom najväčšieho k najmenšiemu signálu na vstupe zosilňovača, ktorý je zosilňovač schopný preniesť pri definovanom výstupnom výkone a skreslení.
       Úzko súvisí s amplitúdovou charakteristikou. Dynamický rozsah zosilňovača vieme v absolútnom vyjadrení a v pomernom, decibelovom vyjadrení vyhodnotiť z nasledujúcich vzťahov :

[-]        [dB]

Obr. 9.  Amplitúdová charakteristika zosilňovača 

       Ako z obrázku vidno, výstupné napätie  U₂ má vždy určitú počiatočnú hodnotu rovnú šumovému napätiu  U_šum, aj keď na vstupe nie je žiadne napätie  U₁. Toto napätie je dané vlastným hlukovým napätím (brumom) a šumom použitých zosilňovacích súčiastok. Od napätia  U_1min  po  U_1max je charakteristika lineárna. V tejto časti má zosilňovač svoje najširšie použitie. Nad úrovňou  U_1max sa charakteristika zakrivuje vplyvom konečného napájacieho napätia  U_cc. Rozkmit výstupného napätia  U₂ nemôže byť väčší než napätie napájania  U_cc, pokiaľ nie je použitý na väzbu medzi zosilňovačom a záťažou transformátor.
       V technickej praxi sa táto charakteristika označuje pojmom "Prevodová charakteristika zosilňovača"  (alebo tiež iného elektronického obvodu.)  Táto charakteristika môže byť realizovaná aj pre jednosmerný signál, teda pre f = 0 Hz , napr. u jednosmerných zosilňovačov.

je daná pomerom napätia U₁ medzi vstupnými svorkami zosilňovača a prúdom I₁ vtekajúcim do vstupných svoriek zosilňovača.
       Vo všeobecnosti je vstupná impedancia komplexné číslo, teda má svoju reálnu a imaginárnu časť, vplyvom prítomnosti reaktančných prvkov vo vstupnom obvode. Vstupná impedancia nezávisí od veľkosti budiaceho signálu, ale závisí od jeho frekvencie.

   [W]

Obr. 10.  Znázornenie vstupnej a výstupnej impedancie zosilňovača a obvodových veličín 

je daná pomerom napätia U₂₀ medzi výstupnými svorkami zosilňovača pri odpojenej záťaži (naprázdno) a výstupného prúdu I_2k , ktorý je výstupný obvod zosilňovača schopný dodať pri skratovaných výstupných svorkách.
       Podobne ako vstupná impedancia, aj výstupná impedancia je vo všeobecnosti komplexné číslo, teda má svoju reálnu a imaginárnu časť a taktiež nezávisí od veľkosti výstupného signálu, ale od jeho frekvencie.

   [W]

je pomer výstupného efektívneho výkonu P_2ef  na výstupných svorkách zosilňovača k jednosmernému príkonu P₀  zosilňovača odoberaného z napájacieho zdroja U_CC.
       Účinnosť vypočítame zo vzťahu :

   [%]

       Účinnosť je jeden z najdôležitejších parametrov najmä u zosilňovačov veľkého výkonu.

sa udáva veľkosťou menovitého napätia na vstupe zosilňovača, ktorým na výstupe dosiahneme požadovaný výkon (poprípade veľkosť výstupného napätia pre predzosilňovacie stupne) pre určité skreslenie, záťaž, frekvenciu a tvar vstupného signálu.

je pásmo frekvencií vstupných signálov, pri ktorých je zosilnenie zosilňovača v daných technických podmienkach.
       Graficky je možné túto skutočnosť zakresliť v podobe "Amplitúdovo-frekvenčnej (AF) charakteristiky" nasledovne :

Obr. 11.  Amplitúdovo-frekvenčná charakteristika zosilňovača 

       AF charakteristika je ohraničená hornou medznou frekvenciou  f_h a dolnou medznou frekvenciou  f_d.  Medzné frekvencie sú frekvencie, pri ktorých dochádza k poklesu zosilnenia  a_u  o 3dB voči referenčnej frekvencii f₀.
       V technickej praxi sa táto charakteristika označuje pojmom "Prenosová charakteristika zosilňovača"  (alebo tiež iného frekvenčne závislého elektronického obvodu.)  U jednosmerných zosilňovačov môže byť medzi frekvencie vstupných signálov zahrnutý aj jednosmerný signál, teda signál s frekvenciou  f = 0 Hz , čo je zároveň aj dolnou medznou frekvenciou f_d  jednosmerného zosilňovača.

je určité malé napätie, ktoré je na výstupných svorkách zosilňovača aj keď na vstup neprivádzame žiadny signál.
       Vytvára nežiadúci hluk v pozadí užitočného signálu a znižuje tak citlivosť elektronckého zariadenia. Toto napätie je spôsobené zdrojmi hluku z okolia, ale aj z vnútra zariadenia a šumom a hlukom samotných súčiastok a zosilňovacích prvkov. Skladá sa :
- zo sieťového brumu z napájacieho zdroja
- z indukovaného napätia z blízkych zdrojov elektrických a elektromagnetických polí (transformátory, antény a pod)
- z teplotného šumu rezistorov;
- zo šumu zosilňovacích prvkov.
        Sieťový brum z napájacieho zdroja je môžné odstrániť dobrým filtrovaním jeho výstupného napätia, zamedziť vytváraniu zemných slučiek a zemnením celého zariadenia do jedného bodu (myslí sa tým elektrická zem elektroniky zariadenia.)  Zamedzenie indukovania rušivého napätia, či už v podobe brumu alebo šumu, z blízkych zdrojov elektromagnetických polí je možné zabezpečiť dobrým tienením citlivých častí elektronického zariadenia, alebo jeho umiestnením ako celku do kovovej skrinky. Šíreniu elektromagnetického poľa zo sieťového transformátora je možné jeho umiestnením do kovového krytu, najlepšie z mosadzného plechu. Tieto hlukové napätia zaraďujeme do skupiny nevlastných šumov.
       Ďalšie dve zložky hlukového napätia, teplotný šum rezistorov a šum zosilňovacích prvkov, patria do skupiny vlastných šumov.  Tieto sú prejavom štruktúry hmoty a ich zdrojmi sú všetky súčiastky používané v elektronike. Šumové napätie má všeobecne nesínusový charakter a jeho časový priebeh nie je periodický. Rušivý vplyv vlastných šumov je možné obmedziť voľbou súčiastok, vhodným obvodovým zapojením, vhodnou voľbou spracovania prenášaných signálov a pod. Problematike šumu, hlavne z hľadiska jeho pôvodu, sa budeme v menšom rozsahu venovať v samostatnej podtéme.