Ak zosilňovacia súčiastka pracuje v obvode, v ktorom vplyvom prechádzajúceho signálu vznikajú len malé zmeny obvodových veličín, môžeme celý obvod považovať ( pre malý signál ) za lineárny. Obvod riešime matematickými metódami za použitia Nortonovej a Theveninovej vety, Kirchhoffových zákonov, metódy slučkových prúdov, uzlových napätí a pod. Aby sme mohli použiť vhodnú metódu, musíme zosilňovaciu súčiastku nahradiť náhradným obvodom, ktorý platí pre admitančnú náhradu. Nakreslíme ho z linearizovaných admitančných rovníc:

       Z prvej rovnice vyplýva, že vstupný prúd  i₁  sa skladá z prúdu, ktorý preteká vodivosťou  y₁₁  od priloženého napätia  u₁  a prúdu, ktorý je dodávaný zo zdroja  y₁₂.u₂.  Tento zdroj je potrebné nahradiť takou súčiastkou, cez ktorú prúd od napätia  u₁  nepreteká, t.j. vnútorný odpor súčiastky je nekonečný. Tejto požiadavke vyhovuje ideálny zdroj prúdu označený  y₁₂.u₂.  Podobnou úvahou nakreslíme aj druhú rovnicu výstupného obvodu súčiastky.

Obr. 3. Admitančná náhrada dvojbrány

Pre niektoré výpočty je výhodné použiť obvod v tvare článku  p  s jedným zdrojom.

Obr. 4. Admitančná náhrada dvojbrány v tvare  p

Parametre náhradného obvodu vypočítame z prevodových vzťahov.

       Všeobecný tvar linearizovaných rovníc vieme upraviť pre jednotlivé zapojenia tranzistora so spoločným emitorom (SE), so spoločným kolektorom (SK), so spoločnou bázou (SB). Tieto rovnice majú nasledovné tvary:

       Zodpovedajúce parametre sa v jednotlivých zapojeniach môžu líšiť veľkosťou aj znamienkom, pretože sa líšia hodnoty zmien obvodových veličín, ktoré dosadzujeme do definičných vzťahov pri výpočte parametrov v jednotlivých zapojeniach. Existujú aj vzťahy na prepočet parametrov  y  medzi jednotlivými zapojeniami  SE, SK, SB.

Adminančná náhrada dvojbrány

Hybridná náhrada dvojbrány