Zosilňovacie súčiastky, ktorých vlastnosti sme si vysvetlili v Elektronike v 2. ročníku, sú trojpóly. Pri zapájaní týchto súčiastok do obvodu využívame jednu z elektród ako vstupnú, druhú ako výstupnú. Tretia elektróda je spoločná pre vstupný aj výstupný obvod (napríklad tranzistor so spoločným emitorom a pod.).

       Vstupná a spoločná elektróda vytvárajú dvojicu vstupných svoriek - vstupnú bránu. Výstupná a spoločná elektróda vytvárajú dvojicu výstupných svoriek - výstupnú bránu. Zosilňovacia súčiastka je teda z obvodového hľadiska dvojbrána.

Obr. 1.  Tranzistor v zapojení so spoločným emitorom vo funkcii dvojbrány.

Každá dvojbrána je popísaná obvodovými veličinami  I₁, U₁, I₂, U₂. Z nich môžeme zostrojiť sústavu rovníc, ktoré popisujú ich vzájomné závislosti, napr.:

Takmer každá z týchto závislostí je nelineárna, preto rovnice, ktoré ich popisujú, budú vyšších rádov, napr.:

       Pri dostatočne malých zmenách prúdov a napätí v okolí jednosmerných ( statických alebo kľudových ) hodnôt dvojbrány, môžeme túto nelinearitu zanedbať. Zosilňovaciu súčiastku potom považujeme za lineárnu. Môžeme zostaviť sústavu dvojíc lineárnych rovníc, ktoré popisujú vzájomnú závislosť prúdov a napätí pri ich malých zmenách v obvode dvojbrány. Takýchto dvojíc môžeme vytvoriť veľké množstvo, no v praxi majú najrozšírenejšie použítie dve z týchto dvojíc:

       Na základe týchto rovníc vieme zostrojiť admitančné a hybridné náhrady dvojbrán a teda aj tranzistora ako dvojbrány. O týchto náhradách si pohovoríme v nasledujúcich podtémach.

Admitančná náhrada dvojbrány