Multivibrátory ( z lat. slov multi = mnohý a vibrátus = rozochvený, mihavý, kmitavý ) patria medzi generátory periodických pravouhlých signálov. Teoreticky vznikne multivibrátor spojením kondenzátora a súčiastky so záporným diferenciálnym odporom typu S ( napr. viacvrstvová dióda ). V praxi sa dnes používajú najviac multivibrátory s tranzistormi, u ktorých je potrebný priebeh nelineárneho odporu vytvorený vhodným spojením najmenej dvoch tranzistorov a to zavedením veľmi silnej kladnej spätnej väzby medzi týmito tranzistormi. Potom v uzatvorenej slučke kladnej spätnej väzby sa každá nepatrná zmena vstupného napätia ( napr. spôsobená šumom ) na výstupe zosilní a z výstupu obvodu sa slučkou spätnej väzby prenesie späť na vstup tak, že dôjde k zrýchľujúcej sa lavínovej zmene vstupného napätia a tým aj k lavínovej zmene výstupného napätia. Tento zrýchľujúci sa proces je označovaný ako proces regeneratívny ( z lat. regenerátió = znovuzrodenie, obnovenie ) a v preklápacích obvodoch sprevádza všetky prechody medzi jednotlivými stavmi.
Multivibrátory môžeme rozdeliť podľa počtu stabilných stavov na : Stabilný stav obvodu sa rozumie pracovný režim, v ktorom obvod môže zotrvať neobmedzene dlhú dobu. Tento stav obvod zmení len pôsobením určitých vonkajších vplyvov.
Nestabilný stav obvodu sa rozumie pracovný režim, v ktorom sa obvod nachádza len určitú prechodnú dobu, závislú na vlastnostiach obvodu. Do nestabilného stavu sa obvod dostáva pôsobením vonkajšieho signálu zo stabilného stavu, alebo samovoľne z druhého nestabilného stavu.
Do skupiny bistabilných preklápacích obvodov patrí aj Schmittov preklápací obvod, ktorý sa tiež často zaraďuje do skupiny tvarovacích obvodov, pretože pomocou neho vieme zo vstupného signálu ľubovoľného tvaru vytvoriť signál pravouhlý, obdĺžníkový.